Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skialp Na skialpoch z Krúpovej hole

Takto som prežíval skialpový výlet s mojím priateľom, spolulezcom a spolupútnikom Ivanom Prokopom, netušiac, že je v tejto klasickej zostave posledný. Je to len maličká črepinka z toho všetkého, čo sme spolu v horách zažili - od nádherných výstupov v letných aj zimných tatranských stenách, cez Alpy až po Aconcaguu s ťažkým bivakom na zostupe. Lietanie na padáku nad všetkými možnými horami, skialpy, kúpanie v Tichom oceáne. Dobré a krásne chvíle, ale aj dolámané kosti, vyrazené zuby a rozbité hlavy. Skvelé výlety, ale aj šialené jazdy, excesy a úlety. Wish you were here...

Možno poznáš tie večery na "Štefáničke", keď v krbe praská oheň a všade v jeho blízkosti visia prepotené tričká, mokré bundy, gate, tulenie pásy a samozrejme ponožky. To všetko produkuje spolu s bylinkovým čajom, rumom a pivom tú správnu vôňu. Ženy a muži majú červené líca od zimného vzduchu, v teple a čajovo-rumovo-ponožkovom opare sú niektorí vláčni a tak trochu driemaví. Všetci si tykajú a majú spoločné témy na rozhovor, aj keď sa vidia prvý raz. Sedíme s Ivanom, Pištom a Šaňom, zaprážame pivo horcom a je nám fajn. Máme za sebou celý deň na hrebeni, príjemná únava a alkohol nám dodáva zmysel pre humor, bavíme sa o veciach, ktoré máme radi. Vonku mrzne, svieti mesiac a miliardy hviezd, ale na izbe je príjemne a ráno sme pripravení na všetko.

Je nádherný zimný deň, dole opar, hore slnko a tyrkysová obloha. Iba vietor od juhu monotónne pridáva zime na sile. Pred chatou lepíme pásy a šliapeme s Ivanom a Pištom na Ďumbier. Svaly, kosti, nervy a pľúca po prvotnom šoku z námahy a chladu nachádzajú ten správny rytmus a harmonizujú svoju činnosť. Endorfíny mi zaplavujú mozog a telo, napriek námahe sa cítim veľmi šťastný. Z vrcholu Ďumbiera vidíme všade, mlčky si tú krásu vychutnávame aj napriek skutočne silnému vetru z juhu. Obzeráme dolinu, do ktorej chceme zlyžovať severným svahom Krupovej hole a preberáme možnosti, ako sa dostaneme naspäť na hrebeň. Je to v pohode, odlepujeme pásy, zapíname na pevno klipsne na lyžiarkach a fičíme na západ na predvrchol Krupovej.

Pár rozcvičných oblúčikov a stojíme na hrane vrcholového preveja. Za chrbtom máme južné, miernejšie svahy a pred, alebo pod nami pozeráme strmo dolu svahom. Za nami slnko, pod nami tieň. Možno je to skôr stena, ako svah, máme pod sebou kopu vzduchu. Sneh je však výborný, na tvrdom podklade je desať- pätnásť centimetrov prašanu. Na trase zjazdu kde-tu trčí skala, v duchu si umiestňujeme dráhu nášho zjazdu. Vietor do nás od chrbta búši, nie je čas na dlhé reči. Ako vždy, vzhľadom na moje lyžiarske schopnosti, prosím Ivana, aby na mňa dal pozor, a on, ako vždy, s úsmevom povie, aby som nechodil rýchlo. Je to náš rituál. Ivan sa prehupuje cez hranu preveja a krátkymi oblúčikmi lyžuje dolu. Prašan sa v záveternej turbulencii okolo neho víri, za pár sekúnd je hlboko podo mnou, v polovici zjazdu, zastavuje a pozoruje ma. Dobieha ho sypký sneh, ktorý pohol lyžami a sype sa až niekde na dno doliny. Potláčam v sebe pud sebazáchovy a zoskakujem z ostria preveja do strmého svahu. Viem, že keď teraz spadnem, zastavím sa až o dvesto metrov nižšie a v lepšom prípade cestou netrafím zo snehu trčiace skaly. Teraz sa však sústredím len na lyžovanie.

Sneh je skvelý, napriek strmosti svahu mám pohyb pod kontrolou. Moje telo, mozog a všetka tá bielomodrá krása sú všetko a jedno. Srdce mám zaplavené hormónmi šťastia, stehenné svaly ma pália a napriek tomu, že idem z kopca, rýchlo dýcham a potím sa od námahy. Zastavujem pri Ivanovi, cez nohy sa nám presýpa sneh, ktorý som lyžami pohol na strmom svahu. Smejeme sa diabolským smiechom, prejavujeme tak pološialenú radosť z toho, kde sme a čo robíme. Už na nás nesvieti slnko, sme v mrazivom tieni, ale hore premietajú jeho lúče z juhu do vetrom rozviatych snehových zástav dúhové obrazce, visia nad nami v priestore ako divadelné kulisy. Svah je povoľnejší, lyžujeme naraz, vedľa seba, v kúdoloch iskrivého prašanu až na dno doliny. Vietor ostal hore, veľkolepý, tichý amfiteáter je dobrým miestom na krátky odpočinok, pohár čaju z termosky a dobrý keksík. Nič nemusíme hovoriť ani hodnotiť, vieme svoje.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Lepíme pásy a šliapeme na severnú rázsochu Krupovej hole. V závere je svah strmý a zľadovatelý, vietor komplikuje pohyb aj dýchanie. Je to trápenie, ale po čase sme znovu na hrebeni a na južnom svahu Ďumbiera. Ivan má na chate veci, ja mám všetko so sebou a tak sa lúčime. Je už apríl, a tak je možné, že sme uzavreli sezónu. Lyžujem južnou muldou pod Halašovu jamu a dolu k autu. Je tam jar, vyslobodzujem sa z lyžiarok a goretexu. Aj táto úľava stojí za to. Ivan ma z chaty pre istotu mobilom kontroluje, či som celý a trošku sa v rečiach tešíme na budúcu skialpovú zimu. Ani on, ani ja ešte netušíme, že zbytočne...

Ivan Prokop zahynul 14. 10. 2006 na Tilicho Peak. Už dlho mi nikto pred zjazdom nepovedal, aby som nechodil rýchlo a dával na seba pozor.

Súvisiace témy:
Skialpinistický areál Chopok
Ako na skialpinizmus I.
Ako na skialpinizmus II.
Ako na skialpinizmus III.
Chleb a Veľký Kriváň na skialpoch
Zimný okruh cez Babiu horu z Poľska
Zimný výstup na Pilsko

Fotogaléria k článku

Najnovšie