Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rada Aj v pásme lesa padajú lavíny a zabíjajú

Freeridové svahy v Malej Fatre patria k jedným z najnavštevovanejších na Slovensku. V Malej Fatre nie je problém dostať sa pomocou vlekov a lanoviek do otvoreného terénu. Väčšina ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom dostanú do lavínového terénu, majú minimálne vedomosti o aktuálnej lavínovej situácii. Každú zimu to vedie k viacerým lavínovým nehodám a niekedy, bohužiaľ, aj k tragickým nešťastiam.

Malá Fatra je relatívne nízke pohorie na severe Slovenska. Najvyšší vrchol (Veľký Kriváň 1708,7 m n. m.) ani zďaleka nedosahuje výšku tatranských či alpských štítov. Aj napriek tomu svahy Malej Fatry vedia byť nebezpečné. Väčšina lavínových dráh začína na hôľnatých lúkach a končí hlboko v pásme lesa. Ďalšou zvláštnosťou Malej Fatry sú malé lavíny a terénne pasce nachádzajúce sa v lese. Terénna pasca je zúženina, prípadne priehlbeň v teréne. Sneh sa ľahko hromadí v takýchto miestach. Terénna pasca v dráhe, prípadne na konci dráhy lavíny je miesto, kde sneh zvykne nahromadiť vo veľkom množstve a aj pri veľmi malej lavíne alebo snehovom splaze môže dochádzať v terénnych pascách k hlbokým zasypaniam postihnutého.

Lavínové nešťastie pod Poludňovým grúňom (17. 3. 2010)

V polovici marca po štyroch dňoch intenzívneho sneženia pripadlo vo Vrátnej doline viac ako pol metra suchého prachového snehu. Hrebeňové partie boli sfúkané a v pásme lesa ležalo kvantum prachového snehu. Jazda v lese bola v ten deň priam úžasná, ale miestami nebezpečná. Ondřej a Filip doobeda jazdili na zjazdovkách a v lesnom teréne vedľa zjazdoviek. Obaja sa krátko poobede rozhodli, že sa pustia do otvoreného terénu. Vybrali si trasu z Poludňového grúňa smerom do Vrátnej doliny. Spolu si na snowboardoch užívali jazdu lesným žľabom v panenskom snehu až dovtedy, kým ich nezastavil skalný prah. Ďalej pokračovať nemohli, preto sa rozhodli vyzuť si snowboardy a pokračovať pešo smerom hore na Poludňový grúň.

Po pár metroch sa stalo niečo, čo nikto z nich nečakal. Na okraji lesa, v strmšom úseku tesne nad žľabom, sa im pod nohami uvoľnila malá lavínka z mäkkého doskového snehu. Dĺžka odtrhu nepresahovala 20 metrov a jeho výška kolísala od 20 do 40 cm. Svojimi rozmermi by ostala bez povšimnutia. Celková dráha lavíny alebo skôr „snehového splazu“ nepresiahla 30 m. Na otvorenom svahu by takáto lavínka nepredstavovala pre človeka veľké nebezpečenstvo. Ondřa a Filip sa s lavínkou kúsok zviezli a sneh sa sa okamžite začal ukladať v malej rizni (mulde). Chalani si ani nestihli uvedomiť, čo sa s nimi deje. Po pár kotrmelcoch dezorientovaný Filip ostal zahrabaný po prsia v lavínovom nánose. Zo snehu mu trčala hlava a jedna ruka. Svojho kamaráta nikde okolo nevidel. Márne sa snažil voľnou rukou uvolniť zo snehového zovretia. Po chvíli zacítil pod sebou pohyb. Uvedomil si, že jeho kamarát Ondřej je zasypaný pod nim. Flip si jednou voľnou rukou nahmatal telefón a podarilo sa mu vytočiť tiesňovú linku 112.

Vrtuľník vzlieta smerom k miestu nehody. Spolu s doktorom vyráža na záchranku aj záchranár Horskej záchrannej služby. Rozbieha sa boj s časom. Filip zasypaný po hruď čaká na príchod záchranárov. Pilot vrtuľníka po krátkej chvíľu lokalizuje miesto nešťastia a pomocou navijáka spúšťa najprv doktora a potom aj záchranára. Spoločne pomôžu Filipovi dostať sa z lavínového nánosu a hneď nato sa čo najrýchlejšia snažia dostať k hlbšie zasypanému Ondřejovi. Nakoniec je Ondra nájdený približne 1,3 m pod snehom. Bohužiaľ, bez známok života. Záchranári boj s časom prehrali. Ondřejovi nebolo pomoci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chalani mali smolu, že si vybrali zlú trasu na zjazd. Pri návrate smerom hore tiež nedodržali bezpečnostné rozstupy. V tomto prípade aj malé množstvo snehu v kombinácii s nepriaznivým terénom (terénna pasca) spôsobilo tragickú nehodu. Taktiež nemali potrebnú výstroj na pohyb v lavínovom teréne. V deň, kedy sa nehoda odohrala, bol vyhlásený zvýšený – tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Ak by sa čiastočne zasypanému Filipovi nepodarilo zavolať pomoc telefónom, obete by boli pravdepodobne dve. V ťažko prístupnom teréne, pri zvýšenom stupni lavínového nebezpečenstva by pátracia akcia trvala možno niekoľko dní.

Počasie, ktoré predchádzalo nehode

Od soboty 13. marca začína na Slovensko prúdiť od severozápadu chladný a vlhký vzduch, a tým nastáva obdobie podstatnej zmeny v snehovej a lavínovej situácii na Slovensku. Prakticky až do stredy (17. 3.) neustále snežilo a veľmi silno fúkalo. Denné prírastky nového snehu boli v rozmedzí 10 až 25 cm. Keďže išlo o severozápadné prúdenie, najviac snehu napadlo na náveterných stranách v Západných Tatrách, v západnej časti Vysokých Tatier a aj v Malej Fatre. Celkovo úhrny nového snehu prekračovali 60 cm. Ten bol vďaka vetru veľmi nerovnomerne rozložený, najviac ho bolo v dolinách, (často aj v pásme lesa!) a previevaný bol hlavne na juhovýchodné svahy. Vytvorili sa veľmi nebezpečné snehové dosky a vankúše. Lavínové nebezpečenstvo sa zmenilo na „Zvýšené“ = 3. stupeň, 16. a 17. marca v Západných Tatrách dokonca na „Veľké“ = 4. stupeň.

Lavínová situácia na daný deň

Vo vysokohorskom teréne všetkých pohorí trvá zvýšené lavínové nebezpečenstvo, t. j. 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Snehová pokrývka je na mnohých extrémnych, strmých svahoch len mierne až slabo spevnená. Uvoľnenie lavíny je pravdepodobné pri malom mechanickom zaťažení na svahoch so sklonom nad 35 °. Možný je aj samovoľný vznik stredne veľkých lavín, ktoré ojedinele môžu zasiahnuť údolné trasy. Túry vyžadujú veľkú opatrnosť, treba vylúčiť pohyb na strmých svahoch.

Počasie a snehová pokrývka

Dnes ráno bolo na horách polooblačno až zamračené, na hrebeňoch miestami hmlisto so slabým snežením. Teplota vzduchu sa pohybovala od -18 °C do -4 °C. Fúkal čerstvý až silný, prevažne severozápadný vietor s rýchlosťou do 60 km/h. Za posledných 24 hodín pripadlo v Tatrách do 10 cm, vo Fatrách do 5 cm nového snehu. Spolu za poslednú periódu sneženia (4 dni) pripadlo miestami cez 60 cm nového snehu. Ten je veľmi nerovnomerne rozložený, vplyvom silného, prevažne severozápadného vetra bol previevaný do záveterných žľabov a svahov, kde sú vytvorené nebezpečné, nestabilné snehové útvary - snehové, dosky, vankúše a preveje!

Autori textu: Filip Kyzek, Marek Biskupič, Milan Lizuch a Jozef Richnavský (Horská záchranná služba – Stredisko lavínovej prevencie).

Text vznikol vďaka spolupráci redakcie Hiking.sk so Strediskom lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Jasná.

Fotogaléria k článku

Najnovšie