Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skialp Kebnekaise – najvyššia hora Švédska

V marci 2008 sme Kolo a ja boli na turistike v Maroku vo Vysokom Atlase vo výškach medzi 2500 a 4000 metrov a nosili sme si všetko so sebou na chrbte. Presne o 5 rokov neskôr sme si naplánovali výlet podobnej obtiažnosti – skialpinistický týždeň za polárnou kružnicou v okolí najvyššieho vrchu Švédska a zároveň tiež Laponska - Kebnekaise (2110 m n. m.).

Čas
6 dní
Obdobie
zima – 31.03.2013
Pohoria
Švédsko: Škandinávske vrchy (Skanderna / Fjällen / Kjolen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2104 m n. m.
Voda
horské chaty Tarfala a Kebnekaise fjällstation
Nocľah
horské chaty Tarfala a Kebnekaise fjällstation

Po mesiacoch plánovania a príprav som sa veľmi tešil na výlet, veď som sem chcel ísť, odkedy som sa presťahoval do Švédska. Ale nie tak rýchlo! Štyri dni pred odchodom som dostal 40-stupňové horúčky a dva dni som ležal nehybne v posteli. Možno ani nemá význam, aby Kolo letel z Bostonu do Štokholmu. Našťastie, zopár hodín pred odletom mi lekárka povedala, že aj napriek tomu, že mám chrípku, môžem lyžovať v pondelok alebo v utorok. Samozrejme som jej povedal, že sa chcem ísť iba lyžovať a nie skialpovať.

Výlet sme začali tak, ako sme plánovali, ale v prvý deň som zostal v posteli na chate Kebnekaise fjällstation, kým Kolo išiel na ľahký výlet. Za polárnou kružnicou je občas problém nájsť strmý svah, takže máloktoré sú lavinózne. Švédsky sprievodca má špeciálne varovanie, ak svah prekročí 30 stupňov - čo sa Slovákovi bude zdať ako ľahký zjazd.

V pondelok som tiež išiel von, ale iba na chvíľu, lebo moje pľúca po chrípke bojovali so sekundárnou bakteriálnou infekciou a boli stále slabé. V utorok sme sa rozhodli ísť na Tarfalu, ďalšiu chatu v okolí. Mimochodom, je to najvyššie položená chata vo Švédsku v nadmorskej výške 1170 m. Počasie bolo hrozné, snežilo a fúkalo, všetko bolo biele, ale aspoň sme mali chatu a celé údolie iba pre seba. Švédi skôr bežkujú a skialpinizmus nie je taký populárny. Poobede sme išli na ľadovec Isfallsglaciär. Sneh bol úplne super, ale svah nebol dostatočne strmý, aby sme dosiahli dobrú rýchlosť a užili si to. Keďže ešte prednedávnom bola polárna noc alebo iba veľmi krátke dni, na sneh skoro vôbec nesvietilo slnko, a preto je kvalitný.

Podľa predpovede malo v stredu prestať fúkať. Keď sme sa zobudili, naozaj bolo v doline Tarfala úplne ticho, takže hor sa na Kaskasatjåkku (2076 m n. m.), štvrtý najvyšší vrch Švédska. Keď sme sa vyškriabali do sedla vo výške 1800 metrov aj s mačkami a čakanom, zrazu sa zodvihol vietor. Otočili sme sa a lyžovali sme dole v totálnom mlieku, videl som iba bielu farbu. Občas som pri lyžovaní narazil na nejaký kopček, ale tie sa naozaj nedali rozoznať, keď bolo všetko biele.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Sme opäť na chate Tarfala a počasie vyzerá byť lepšie. Rozhodli sme sa ísť skratkou cez Kebnetjåkka lilltopp s tým, že skončíme zjazdom rovno pred dvere Kebnekaise fjällstation. "Je 13.30 h, máme na to 5 hodín," povedal Kolo a zasmial som sa, lebo túra pôsobila ako ľahká, dvojhodinová. Lenže to som netušil, čo príde. Keď sme vyšli na hrebeň, vietor bol opäť taký silný, že sme ani nedokázali stáť na mieste. Musel byť medzi 60 až 90 km/h a nečudujem sa, že je to najveternejšie miesto vo Švédsku s rekordom 292 km/h (potom sa merač odlomil). Vrátili sme sa teda späť do doliny, kde toľko nefúkalo a na chate sme boli okolo 18-tej hodiny.

Štvrtok bol posledný deň na útok na najvyšší vrch Švédska - Kebnekaise sydtopp (cca 2110 m n. m.). Počasie bolo super, jasná obloha a skoro žiadny vietor, takže sme to zvládli bez väčších ťažkostí. Výhľad z vrcholu sa ani nedá opísať, také niečo ste asi nevideli a je to úplne iné ako u nás alebo v Alpách. Namiesto špicatých vrcholov vidno okrúhle kopce vytvarované ľadovcom.

Zjazd dole bol ťažší pre množstvo trčiacich kameňov, ale aspoň sme si potrénovali zjazd v trojmetrovom snehovom poli obklopenom kameňmi. Po ťažkej časti nasledovala odmena v podobe perfektného prašanu pod Tolpagorni. Takýto super sneh som ešte nezažil. Po 9,5 hodinách a prevýšení 1800 metrov sme späť na chate Kebnekaise fjällstation. Bol to jeden z mojich najťažších denných výletov a moja pľúcna infekcia a teplota medzi -10 ° a -15 ° Celzia to nezľahčili.

V piatok ráno som sa zobudil úplne zničený a stále s kašľom, tak Kolo išiel len sám na ľahký zjazd v parádnom počasí. Konečne je čas ísť domov po týždňovom arktickom dobrodružstve.

My sa vrátime!

Fotogaléria k článku

Najnovšie