Aktuálne podmienky vo Veľkej Studenej doline

Podmienky

Zo začiatku sezóny neprekypujem kreativitou a tak sme s Maťom zamierili do Veľkej Studenej doliny s cieľom dať si pivko a polievku na Zbojníčke. Ako prišlo k tomu, že sme vyrazili príliš neskoro si prečítajte v druhej polovici článku. Podmienky boli nasledovné:

Na pásoch sa pohodlne dá už zo Starého Smokovca. Rovnako zjazd až sem je bezproblémový, hoci kde-tu dačo trčí a treba dať pozor. Od Hrebienka je snehu dostatok. Od rázcestia nad Rainerovou chatou je prešliapaná stopa cez polom k Húpačkám. Tie sú vyšúchané, tvrdé, miestami ľadové. Zjazd po nich je rýchly a treba si tam dávať pozor.

V doline je snehu na túto ročnú dobu nadštandardne veľa. Súdiac podľa známych šutrov tak okolo 70-80cm, miestami viac. Zimná cesta je už spoľahlivá, tak pre skialpošov, ako aj peších. Len v jednom mieste asi v strede zjazdu z brány v ľavej časti (pri pohľade zhora) bol kde-tu prepad do potoka. Bezpečnejšie je držať sa pri zjazde vpravo.

Sneh bol väčšinou tvrdý a nosný – čo je dôsledok oteplenia a následného ochladenia. Miestami je ľadovo, inde je zas tenká vrstva (cca do 10 cm) nového snehu. Ten je ale previaty a často ufúkaný. V bráne a ďalej smerom do hangu sa hodili zuby do viazania (haršajzne) a peší potrebujú minimálne turistické mačiatka, ideálne klasické mačky.

Cestou sme stretli partiu Poliakov, ktorí boli na Svišťovom štíte a tvárili sa spokojne. Taktiež dvojicu, čo prešla z Malej Studenej doliny cez Žltú lávku. Vraveli však, že z druhej strany bolo ľadovo a že hore veľmi fúkalo.

Krátky príbeh

Ráno sme to časovo úplne nezvládli podľa predstáv, takže až niekedy pred desiatou sme začínali pri údolnej stanici pozemnej lanovky na Hrebienok.

Maťo mal takmer fungl nové lyže a na ňom trochu exotické a najmä časom nepreverené viazanie – Marker Kingpin. Svoje pásy som už mal nasadené a tak som sa hotoval Maťovi pomôcť. Chytil som lyžu, zatlačil brzdu a energicky zatiahol ski-walk páčku. A prásk! Ploché širšie tiahlo z karbónu sa prúčalo do teplých krajín. Ejha! Zhodnotili sme, že mega patent zlyhal a že ešte dobre, že nie niekde hore v teréne, lebo viazko je takto úplne nepoužiteľné, lebo zadná pätka lieta a nedá sa v ňom ani šliapať ani jazdiť.

Systém je len tak silný ako jeho najslabšia časť a Kingpin síce vyzerá masívne, no polohu pätky fixuje len takýto tenký karbónový "pliešok"

Po malých peripetiách si Maťo požičal skialpy u Gálfyho na Peknej vyhliadke. Hoci nemali ešte požičovňu v prevádzke, nebol problém s požičaním ako u Urbanoviča, kde nás poslali bez záujmu asertívne preč. Ďakujeme týmto dievčatám u Gálfyho, že nám zachránili túru.

Suma-sumárum, vyrazili sme neskoro a po rýchlom výšvihu na Hrebienok nás ešte zlákala Bilíkova chata na polievku, veď už nám vytrávilo. Takže pri rázcestí nad Rainerkou sme boli až okolo 13-tej. Bolo nám jasné, že to na chatu asi nevydá, no ale keď už sme tu, tak si šliapneme kam vydá tak, aby sme zlyžovali ešte za svetla.

Celkovo bolo dosť zima, no keďže nefúkalo, šiel som bez bundy. Pod bránou ale začalo prituhovať a tak som nahodil bundu. Pod bránou a najmä v nej už riadne dulo. Ešte sme to dali hore na hang a tam s výhľadom na Východnú Slavkovskú vežu sme definitívne skončili. Ešte čaj a šup svižne dole.