Trasa

Lipnicka przełęcz Krowiarki (Lipnické sedlo, parkovisko) – Sokolica – Kepa – Gówniak (Wołowe Skały) – Babia hora/Babia Góra (Diablak) - Przełęcz Lodowa (Zimné sedlo) – Kościołki - Przełęcz Brona (sedlo Brána) – Schronisko PTTK Markowe Szczawiny (turistická chata Markove Ščaviny) – Górny Płaj – Szkołnikowe Rozstaje – Mokry Stawek (Mokré pliesko) - Lipnicka przełęcz Krowiarki (Lipnické sedlo, parkovisko)

Schengen

Vstupom Slovenska do schengenského priestoru sa pre slovenských turistov otvorili nové turistické možnosti v prihraničných pohoriach. Napríklad v Poľsku dnes môžeme absolvovať atraktívny okruh cez Babiu horu, ktorý v „predschengenovskom“ období, ani počas existencie turistických hraničných priechodov nebolo možné uskutočniť. Druhou podstatnou výhodou je, že sa nezdržíme na hraničnom priechode.

Plnotučná zima

Preto sa vydávame naprieč Oravou cez Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstenú a opustenú colnicu Chyżné. Míňame vyľudnené trhovisko v Jablonke a údolím bystriny Zubrzyca prechádzame dediny Zubrzyca Dolna a Zubrzyca Górna. Za zasneženými chalupami skanzenu (Orawski Park Etnograficzny) sa cesta šplhá do hôr. Vyfrézované mantinely vrátane čerstvého snehu dodávajú tušenie plnotučnej zimnej túry. Autá odstavujeme tesne pred deviatou hodinou na krajnici pod čiastočne odhrnutom a preplnenom parkovisku tesne pod Lipnickým sedlom (Przełęcz Krowiarki) vo výške 1012 m.

Zasnežené kmene

Pre porovnanie je horský priesmyk z križovatky Oravský Podzámok vzdialený 60 km (cca 1 hodina jazdy autom) a Slaná voda pri Oravskej Polhore rovnako z Oravského Podzámku je vzdialená 48 km (cca 1 hodina jazdy). Po prekročení mantinelu snehu pri ceste okamžite obúvame snežnice a skialpinistické lyže, lebo toľko snehu sme tejto zimy ešte nevideli. Priamo v sedle stojí drevenica Babiogórskeho Parku Narodowego (dostupná je aj slovenská mutácia vybraných častí webu), no v túto ročnú dobu tu vstupné do národného parku nikto nevyberá. Lavičky sú úplne pod snehom, tak sa tu dlho nezdržiavame. Červená značka takmer priamo vystupuje hrebeňovou hranou smerom k najbližšiemu vrcholu menom Sokolica. Totálne nás pohltila zimná nálada v neskutočne zasneženej smrečine, kde aj kmene stromov pokrýva sneh. Rozprávkovo zimná beskydská príroda zmierňuje strmý výstup, ktorý vyvrcholí prvou vyhliadkou tesne pred Sokolicou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Flyšové kráľovné

Výhľad na babohorský masív zo severozápadu nám vyráža dych. Je to úplne iný pohľad ako zo slovenskej strany. Dosť mi pripomína severnú stranu ukrajinskej najvyššej hory - Hoverla. Podobný prírodný charakter Babej hory a tiež Hoverly dodáva skutočnosť, že oba masívy sú najvyššími horami flyšového pásma (Vonkajšie Karpaty). V prípade Hoverly sú to Východné Karpaty (Čornohora) a u Babej Góry Západné Karpaty (Stredné Beskydy resp. Oravské Beskydy).

Nie je kochanie ako kochanie

Čakáme, kým dorazia poslední z partie a presúvame sa na výhľadové bralo Sokolica (1367 m), kde si vychutnávajú pohľad viacerí domáci turisti. Pozor! V Poľsku sa na horách „nekocháte“, ale radšej hovorte, že si „užívate výhľady“, lebo kochanie je v poľštine iná príjemná činnosť… Horská smrečina redne a postupne sa otvárajú pohľady aj na južnú zem, kde poľahky spoznávame naše Tatry. No opäť z inej strany, ako sme zvyknutí. Na hornej hranici lesa je zimná cesta označená drevenými tyčami s výrazným červeným náterom vrátane pásovej značky. Tyčovanie je kvalitné a husté. Vidieť, že vyberanie vstupného do NP sa používa na správnu vec. Stúpanie sa zmierňuje a ani nezbadáme, kedy sme prešli nevýrazný vrchol Kepa (1521 m).

Diablak

Široký hrebeň postupne stúpa a prechádza skupinu brál Gówniak (Wołowe Skały) vo výške 1617 m. Cestou sa nám ukazuje niekoľko „nádejných kopčekov“, ale ten pravý je až so skalnatou zástenou, kde sa dá ukryť do závetria. Z turistického rázcestníka sa dozvedáme, že Babia hora má u Poliakov okrem pomenovania Babia Góra aj meno Diablak. Asi je miestny „diablik“ na dovolenke, lebo Oskar svieti a vietor nefúka. Opäť raz sa po slovensky kocháme výhľadmi: Tatry, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy, Oravská Magura, Veľká Fatra, Malá Fatra, Javorníky, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy, susedná Malá Babia hora i Pilsko a v Poľsku pohorie Górce nad Nowym Targom. Zaujímavosťou Babej hory je duplicitný pomník bývalému pápežovi Jánovi Pavlovi II. na pamiatku jeho výstupov na vrchol. Kamenný pamätník postavili hornooravskí veriaci v auguste 1996 a v auguste 2005 sa nenechali zahanbiť ani poľskí kresťania a na druhú stranu namontovali podobnú mramorovú dosku v poľštine, nemčine a angličtine.

Rakiety śnieżne

Stále pokračujeme hlavným hrebeňom Oravských Beskýd po červenom tyčovaní zostupom do sedla Brána (Przełęcz Brona). Z vrcholu zostupuje poľské lanové družstvo, ktoré zrejme trénuje chôdzu po ľadovci, lebo majú mačky aj cepíny. No pobaví či udivuje pohľad na „vodcu“, ktorý jediný nemá úväz a lano nesie len tak natočené v ruke. Naši skialpinisti si užívajú krásny zjazd v závale prašanu a my sa zas tešíme pohodlnej chôdzi na snežniciach. Občas na tyčovaní zaujme nezvyčajná doplnková značka pre snežnicové trasy. Modro-čierno-biela tabuľka v tvare snežnice so šípkou nesie nápis rakiety.pl, čo je sponzor značenia.

Z Brány do jamy

Sedlo Brána sa dotýka hornej hranice lesa a to dodáva miestu neopísateľné pohľady na snežné sochy stromov. Isto poznáte ten krásny pocit, keď sa brodíte hlbokým snehom pomedzi mlčiacu armádu klaňajúcich sa bytostí, odetých do bieleho kožucha. Scenériu uzatvára pohľad na blízku Malú Babiu horu. No náš postup sleduje červenú značku, ktorá schádza z hrebeňa na sever. No na hrebeni je prevej, ktorý spadá približne 15 m stenou do jamy pod sedlom, kde stojí veľká skupina Poliakov. Niektorí turisti tento úsek zdolávajú na zadku, no my na snežniciach a skialpoch obchádzame prevej naokolo, lebo šúchanie po zadku nepôsobí ako detská sánkovačka.

Bufet v garáži

Po krátkom úseku lesom prichádzame k poľskej turistickej chate Markove Ščaviny (Schronisko PTTK Markowe Szczawiny), ktorá počas rokov 2008 a 2009 prechádza totálnou prestavbou na modernú murovanú chatu. Priamo nad chatou stojí nenápadná drevenica, v ktorej je expozícia horskej turistiky - Ośrodek Turystyki Górskiej PTTK. Pri našej návšteve bol aspoň provizórny bufet zriadený vo vedľajšom objekte chatky poľskej horskej záchrannej služby (Górskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe). Výdajne „okienko“ tvoria vráta garáže s improvizovanou kuchyňou, kde si s radosťou dávame varené pivo (piwo grzane). Dobre padne, lebo bufet je len „na stojáka“ a von pred chatkou. Kým na nás snežničiarov čakali pred chatou naši skialpinisti Elenka, Štefan a Tomáš, dal sa s nimi do reči sympatický poľský záchranár, lebo počul, že nerozprávajú poľsky. Poradil im, kadiaľ najlepšie zlyžovať na podhorie do obce Zawoja. Ak sa tam vyberiete na lyžiach, tak zvoľte zelenú značku do časti Zawoje – Składy.

Predbiehací úsek

Na snežničiarov čaká modrý traverz Babej hory cez tzv. Górny Płaj. Prešliapanosť trasy výrazne klesla na dve diery od pešiakov, ktorí sa hlboko zabárali. Zničených Poliakov dobiehame na odbočke žltej trasy (Perć Akademików), ktorá je v zime uzavretá, lebo vedie strmým severným kotlom (lavínové nebezpečenstvo). Poliaci nás s úsmevom a vetou: „Zapraszamy na rakietach“, ochotne púšťajú prešľapávať trasu. Je to celkom zaberačka, lebo je veľa čerstvého prašanu. Pravidelne sa strieda Roman a ja, lebo Miro zakaždým dostane kŕč do nohy a Danku a Evku nechávame pohodlne kráčať vzadu. V ktorejsi vetve Doliny Słonówho Potoka sa znenazdajky napájame na stopy opäť pešiakov, ktorí to zrejme otočili a vracali sa zmorení po vlastných stopách naspäť. Naša predtucha sa napĺňa, keď pri Mokrom pliesku (Mokry Stawek) dobiehame dvojicu unavených chalanov. Vzápätí sa spoza nás vyrúti párik skialpinistov s diabolským tempom, ktorých zas my ochotne púšťame vpred. Na ich veľké prekvapenie doširoka prerazený chodník skončil a oni museli rozrážať jamy po stopách pešiakov. Za súmraku (17.20 h) prichádzame do Lipnického sedla, kde sme ráno nechali autá. Ostáva už len zájsť po našu trojicu skialpinistov, ktorí sedia v reštaurácii v Zawoji.

Užitočné odkazy

Chata PTTK Markowe Szczawiny
Lavínová predpoveď pre Babiu horu (poľsky)
Babiogórski Park Narodowy
Počasie podľa GOPR na Babej hore (poľsky - nová verzia)
Počasie podľa GOPR na Babej hore (poľsky - stará verzia)
Beskidská skupina GOPR (poľsky)
Beskidská skupina GOPR – Babohorská sekcia (poľsky - nový web)
Beskidská skupina GOPR – Babohorská sekcia (poľsky - starý web)

Autori fotografií: Roman Krnáč, Elena Poliaková, Štefan Rafanides a Tomáš Trstenský

Súvisiace témy:
Ako na skialpinizmus I.
Ako na skialpinizmus II.
Chleb a Veľký Kriváň na skialpoch
Na skialpoch z Krúpovej hole
Na lyžiach cez tatranské sedlá
Zimný výstup na Pilsko

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek