Trasa

Kežmarská Biela voda, parkovisko – Šalviový prameň – Kovalčíkova poľana – Chata pri Zelenom plese – Veľká Zmrzlá dolina – Baranie sedlo – Kotlina Piatich Spišských plies – Téryho chata – traverz Pfinovej kopy – Dolinka pod Sedielkom – Priečne sedlo – Strelecká kotlina (Strelecké polia) – Rovienková kotlina – Kotlina pod Prielomom – sedlo Prielom – Zamrznutý kotol – Litvorová kotlina (Litvorové pleso) – Kačacia dolina (Zelené Kačacie pleso) – Gerlachovské spády – sedlo Východná Železná brána – Železná kotlina – Ľadová kotlina (Ľadové Popradské pleso) – Zlomisková dolina – Popradské pleso (hotel) – Popradská poľana – Popradské pleso, železničná zastávka

Je koniec marca roku 2012, dolu je už jar a Aladin veští samé dobré veci. Stretávame sa, Karin, Peťo a ja, na parkovisku pri železničnej zastávke Popradské pleso, kde nechávame jedno z áut. Druhým autom sa presúvame na Kežmarskú Bielu vodu a po anestéze Tatranským čajom vyrážame na Chatu pri Zelenom plese. Cesta nám v družnej debate pri svetle čeloviek rýchlo usýpa, od Šalviového prameňa začína sneh, a tak až ku chate fičíme na pásoch. Luxusne „bivakujeme“ v posteliach napriek tomu, že Peťo trepe v batohu páperového Uja Jozefa.

Baranie sedlo

Ráno nám nie je veľmi do spevu, ale na brieždení sa už posúvame na pásoch po hladine zamrznutého Zeleného plesa. Pod prahom Veľkej Zmrzlej doliny idú lyže na batohy a mačky na nohy. Svaly sa nahrievajú, krv búši v ušiach, pľúca nechápavo chytajú tempo. Veľkou Zmrzlou dolinou stúpame na pásoch a žľab do Baranieho sedla (2389 m n. m.) zvládame opäť v mačkách a s čakanmi v rukách. V sedle chvíľu oddychujeme, už sme celkom prebratí k životu. Je chladno, ale krásne, tešíme sa zo všetkého okolo nás. Prestrojujeme sa za lyžiarov. Sneh je rozrytý a ľadový, prvé oblúčiky sú váhavé. Nižšie je skvelý firn, a tak si vychutnávame jazdu až ku schodom do Téryho chaty v Malej Studenej doline.

Priečne sedlo

V chate si oživujeme metabolizmy (s väčším aj menším úspechom) polievočkami a čajíkmi, polihujeme na laviciach a využívame civilizované toalety. Po hodinke vyrážame na cestu. Traverzujeme Pfinovu kopu a stúpame na pásoch až pod žľab Dolinky pod Sedielkom, padajúci z Priečneho sedla (2352 m n. m.). Cestou mi padajú okuliare až na dno dolinky. Chvíľu váham, či to nie je príležitosť potrebovať nové, ale nakoniec zostupujem pre ne a krvopotne šliapem nazad. Žľab je zľadovatelý, stúpame v mačkách. Ide sa dobre, v snehu sú stupy a diery na čakany. V Priečnom sedle fúka studený vietor, veľmi sa nezdržiavame. Sneh už je mäkší ako v Baraňom sedle, elegantne lyžujeme zo sedla cez Strelecké polia do Veľkej Studenej doliny. Zbojnícku chatu obchádzame. Obrovskou rýchlosťou nás obieha chlapík v ultraľahkej aerodynamickej skialpovej odedzi, ale našu morálku nám to nekazí, lebo veď my nie sme športovci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prielom

Po krátkom „obede“ sa posúvame do Kotliny pod Prielomom. Sneh je akurátny, a tak sa nám darí vystúpať na pásoch až do sedla Prielom (2290 m n. m.), počas výstupu si veľmi dobre precvičujeme horekopcové obrátky... V sedle opäť chvíľa oddychu, a potom dolu do Zamrznutého kotla. Kúsok zliezame ľadový terén po reťaziach, potom lyžujeme, najskôr úzkym žľabom, a potom nádhernými širokými svahmi okolo Litvorového plesa až do Kačacej doliny. Je to dlhý a krásny zjazd, veľmi si to užívame. Strácame však aj veľa výškových metrov, ktoré budeme musieť zase nabrať. Aj nás už štípu stehienka. Lyžujeme až k Zelenému Kačaciemu plesu. Tu sŕkam poslednú tekutinu z vodného vaku, snažím sa zjesť akýsi sezamový výlisok, ale už mi nepúšťa. Som veľmi dehydrovaný.

Východná Železná brána

Čaká nás dnes posledný výstup. Cez prah do Gerlachovských spádov lezieme doslova po predných hrotoch mačiek po modrom vodnom ľade. Zadky máme stiahnuté, ale zvládame to. Karinka chytá šiesty dych, fičí hore ako Trizna-Madaj. Slnko je nízko a na Tatry pomaly padá červenkasté šero. Sneh je veľmi tvrdý a ľadový, miestami je kôrka, ktorú si navzájom púšťame na hlavy. Záverečný strmý a exponovaný žľab spod Východnej Železnej brány žmýka z nás predposledné sily. Konečne sme vo Východnej Železnej bráne (2255 m n. m.) a tešíme sa z pohľadu na druhú stranu do Zlomiskovej doliny. Vidina tekutín v Chate pri Popradskom plese nás ženie vpred. Zjazd máme nacvičený, pred týždňom sme tu s Peťom „pytliačili“. Som znovu za lyžiara, oblúčiky a o chvíľu stojím pri Ľadovom Popradskom plese, fotím a počúvam, ako sa Peťo a Karin navzájom hecujú. A potom lahodne surfujeme v podvečernom osvetlení až na Popradské pleso. Po oživovacích procedúrach v jedálni a chvíli oddychu pomaličky, pri čelovkách, zostupujeme na parkovisko k autu. Máme to za sebou a bolo to fajn. Prechod nám trval približne 10 hodín, celkovo sme nastúpali približne 2900 výškových metrov a naklesali asi 2500 výškových metrov.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek