Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rada Lavínová nehoda v Krivánskom žľabe

Kriváň, majestátny vrch týčiaci sa nad hranicou medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Jeho vrchol bez šiestich metrov dosahuje nadmorskú výšku 2500 m. Bežnému človeku sa zdajú jeho svahy nelyžovateľné, avšak jeho juhozápadný svah je klasickou skialpinistickou túrou. Práve táto túra láka mnohých náruživých lyžiarov. Lyžovačka z majestátneho vrcholu je určite nezabudnuteľným zážitkom s krásnymi výhľadmi na liptovskú kotlinu. Kriváň je krásny, ale v zimných podmienkach vie byť veľmi nebezpečný. Lavíny nezriedka hučia jeho stenami a svahmi, berúc pritom všetko, čo sa im dostane do cesty.

Písal sa 2. január 2011 a bol krásny mrazivý deň. Snehu toho roku bolo naozaj pobiedne. Najmä v nižších polohách bol nedostatok snehu očividný. Na väčšine skialpnistiských trás musel človek neraz pripevniť lyže na batoh a kráčať pešo. V ten deň skoro ráno kráča dvojica skialpinistov chladným lesom. Lyže nesú na batohoch a z úst im stúpa para, zrážajúca sa na ich vlasoch. Stúpajú pomaly a isto. Ich cieľom je zlyžovať Kriváň – národný symbol Slovenska a tak začať prvé dni nového roku. Ešte netušia, že spočiatku pokojný deň sa zmení na boj o život. Dvojica vystupuje po trase letného turistického chodníka, ktorý čiastočne križuje bezmála 3-kilometrový lavínový svah kľukatiaci sa spod vrcholu Kriváňa až do pásma lesa. Ďalej spoločne vystupujú Pavlovým chrbtom a cez Daxnerovo sedlo dosahujú vrchol. Tu si dožičia oddych a načerpajú energiu potrebnú na zjazd. Užívajú si nepatrné lúče slnka a panorámu rozprestierajúcich sa tatranských končiarov.

Mrazivé počasie im neumožňuje zotrvať dlhšie. Obúvajú si lyže a skialpinistka robí prvé oblúky. Lyže vykrajujú stopu do nedotknutého prachového snehu. Pri tretom oblúku 35 výškových metrov pod vrcholom sa vzduchom ozval praskot. Žena sa márne snaží zostať na mieste. Sneh navôkol sa hýbe a naberá na rýchlosti. Oblúk už nedokončila, lebo ju masa snehu strhla so sebou a vlečie cez niekoľko skalných prahov. Skialpinistka sa márne snaží dostať z bieleho zovretia. Dosková lavína ju úplne pohltí a neúprosne vlečie strmým svahom. Žena je ako bábka vlečená masou snehu, ktorá naberá rýchlosť. Jej druh ostal v nemom úžase stáť tesne nad odtrhom, neuvedomujúc si, čo sa deje. Celé divadlo trvalo iba pár sekúnd. Naraz všetko utíchlo. Lavína zastala o 400 výškových metrov nižšie. Okolité končiare sa ponorili do mrazivého ticha plného neistoty. Skialpninista si začína uvedomovať, čo sa stalo a šialeným tempom sa vydáva na pomoc kamarátke.

Nevníma terén naokolo a neuvedomuje si, že ešte aj jemu hrozí nebezpečenstvo. Nezriedka sa stáva, že po páde prvej lavíny spadne následne ďalšia, ktorá častokrát pochová už aj tak malú šancu zasypaného, prípadne ohrozí potencionálneho záchrancu. Ide o čas, ide o život. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Čas je život. Medzičasom, čo muž v šialenom tempe zostupuje lavíniskom, na operačnom stredisku vrtuľníkovej záchranky sa náhlivo rozdrnčal telefón. Náhodní svedkovia, sledujúci nehodu z bezpečného miesta, ohlásili miesto nešťastia. Vrtuľník berie doktora a neskôr aj horského záchranára s lavínovým psom a letia smerom ku Kriváňu.

Medzičasom druhý skialpinista zostupuje na miesto lavínového nánosu. Nános nie je výnimočné široký, ale lavína zastala v úzkom mieste na dĺžke 450 m, čo pri priemernej hĺbke okolo 1 m tvorí vcelku veľký priestor na prehľadávanie. Ani jeden z dvojice nie je vybavený lavínovým vyhladávacím prístrojom, lopatkou, prípadne sondou. Skialpnista bezcieľne blúdi po lavínisku, pod ktorým sa náchádza telo jeho kamarátky. Nájsť zasypaného bez lavínového vyhľadávača je zvyčajne úplná náhoda. Po niekoľkých nekonečných minútach si skialpinista všimol niečo tmavé trčiace z lavínového nánosu. Pribieha bližšie a zisťuje, že ide o nohu jeho kamarátky. Všetky sily zapojí do vyhrabavánia, čo je bez lavínovej lopatky nesmierne obtiažne. Nakoniec sa mu horko-ťažko podarí skialpinistiku vyhrabať. Medzitým prilieta vrtuľník s doktorom a záchranárom a spoločne ošetrujú poranenú, ktorá vzhľadom na dĺžku dráhy (750 m) vyviazla vcelku dobre. Krátkodobé bezvedomie, natrhnuté líce, odreniny, niekoľko pohmoždenín sú len úplne maličkosti. V nemocnici jej namerali 32,5 °C čiže podchladenie 2. stupňa. Zasypanú po dvoch dňoch prepustili z nemocnice zdravú len s pár modrinami, avšak s psychickou traumou, ktorej sa tak skoro už nezbaví.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Záver

V príbehu očividne zohrali svoje úlohy šťastie a náhoda. Čas je život, to platí pri lavínach dvojnásobne. Len náhoda zariadila, že zasypaná bola relatívne rýchlo lokalizovaná. Pokiaľ by sa tak nestalo, celý príbeh by mal pravdepodobne tragický koniec. Ako je možné náhode pomôcť? Len tak, že na skialpinistické túry budeme nosiť odporúčané vybavenie, a to lavínový vyhľadávač, lopatku a sondu. Samozrejme najlepšie je do lavíny sa nikdy nedostať. Určite každého skialpinistu bude veľmi mrzieť, keď bude na lavínovom nánose pobehovať bez lavínového vyhľadáváča vediac o tom, že tam niekde dole, v mase snehu sa nachádzajú jeho kamaráti.

Popis lavíny

- dĺžka lavíny 735 m,
- hrúbka odtrhu 10 - 50 cm,
- dĺžka odtrhu 170 m,
- sklon odtrhu 40 - 45 °,
- nadmorská výška odtrhu 2400 - 2460 m n. m.,
- nadmorská výška čela nánosu 2050 m n. m.,
- dĺžka nánosu 450 m,
- šírka nánosu 6 - 12 m,
- hrúbka nánosu 0,4 - 1,0 m.

Podľa medzinárodnej klasifikácie veľkosti lavín to bola stredná lavína.

Vyjadrenie Strediska lavínovej prevencie

2. januára 2011 Stredisko lavínovej prevencie vyhlásilo pre Vysoké Tatry mierne lavínové nebezpečenstvo, t. j. 2. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. V informácii o lavínovej situácii upozornilo na možnosť vzniku lavín pri veľkom dodatočnom zaťažení snehovej pokrývky hlavne na svahoch strmších ako 40°. Veľké dodatočné zaťaženie predstavuje napr. aj lyžiar, ktorý jazdí skákanými oblúkmi. V predchádzajúcich troch dňoch fúkal v tejto oblasti Vysokých Tatier severný alebo severozápadný vietor, ktorý previeval do južných a juhozápadných svahov, kde sa vytvárali mäkké snehové dosky. Takáto nebezpečná doska bola aj v centrálnom žľabe Kriváňa a jej zaťaženie lyžiarom spôsobilo uvoľnenie lavíny. Skialpinisti si počas svojej túry neoverili lokálne podmienky, neurobili žiadny test stability snehovej pokrývky. Takýto test im mohol pomôcť odhaliť nestabilitu jednotlivých vrstiev a zvoliť bezpečnejšiu trasu zostupu.

Autori textu: Marek Biskupič, Milan Lizuch, Filip Kyzek a Jozef Richnavský (Horská záchranná služba – Stredisko lavínovej prevencie).

Text vznikol vďaka spolupráci redakcie Hiking.sk so Strediskom lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Jasná.

Fotogaléria k článku

Najnovšie