Rada

Lavína v Derešskom kotli

21.01.14
6. februára 2010 bolo v najväčšom slovenskom lyžiarskom stredisku zamračené a fúkal čerstvý juhovýchodný vietor. Pred dvomi dňami prestalo snežiť. Za päť dní sneženia napadlo maximálne do 40 cm nového snehu. Zato vietor sa v Nízkych Tatrách dosýta vybláznil. V niektoré dni dosahoval v nárazoch silu mohutnej víchrice.

Pred tromi dňami bolo na Chopku veterné peklo. Juhovýchodný nárazový vietor s rýchlosťou 120 km/h nenechal ani jednu voľnú snehovú vločku na svojom mieste. Väčšina novonapadnutého snehu bola previata na svahy so severnou orientáciu. Vetrom ubité snehové dosky tam len ticho sedeli a čakali na niekoho, kto si vyzdvihne prémiu. Prémiu v podobe doskovej lavíny. Nebolo treba čakať dlho. Traja kamaráti, obľubujúci jazdu prašanom, sa spoločne vyviezli lanovkami na Chopok. Bolo niečo pred 16-tou. Na vlekoch to bola záverečná jazda. Chalani si povedali, že poslednú jazdu si osolia a pustia sa dolu strmým žľabom v Derešoch. Dereše patria do freeridového areálu v Jasnej. Lyžovanie je povolené, ale len na vlastné riziko. Ide o voľný terén, kde lavína bežne vymetie nejeden žľab.

Trojica traverzovala z Chopku až do Zadných Derešov, kde mala vyhliadnutý žľab do Derešského kotla. Prvý jazdec zlyžoval asi do dvoch tretín žľabu. Tu čakal za skalným výklenkom, kým lyžoval druhý, ktorý sa tiež chcel schovať za výklenkom. V momente, keď bol skoro schovaný, tretí nalyžoval do žľabu. Pri druhom oblúku posledný lyžiar začuje desivé prasknutie. Sneh pod jeho nohami sa dáva do pohybu. Odtrh sa šíri cez hrebienok až do susedného žľabu. Lavína lyžiara strhla a po krátkej, ale rýchlej jazde skončil čiastočne zasypaný v Derešskom kotli. Žľaby nie sú v Derešoch extra dlhé, majú cca do 400 m. Ale aj tak jazda v lavíne určite nie je príjemným zážitkom. Lyžiar, ktorý lavínu strhol, ostáva zasypaný po kolená a svojpomocne sa z lavíny vyhrabáva. Ale čo jeho kamaráti, ktorí sa snažili schovať za skalným výčnelkom? Jednému z nich sa podarilo lavíne vyhnúť a ostal stáť na mieste. Ján šťastie nemal a lavína si ho vzala so sebou. Na povrchu po ňom ostala len vypnutá lyža. Lyžiar, ktorý ostal na bezpečnom mieste mal celé lavínisko pod sebou. Okamžite začal prehľadávať dráhu lavíny vyhľadávačom smerom nadol. Medzitým sa po kolená zasypaný kamarát vyhrabával z nánosu. Obaja sa snažili dovolať na číslo 18 300 - dispečing Horskej záchrannej služby. Nanešťastie, v kotli nie je signál. Preto sa rozhodli, že jeden z nich zíde k najbližšej stanici sedačkovej lanovky na Brhliskách, vzdialenej približne 2,5 km.

Druhý lyžiar ostal prehľadávať lavínište. Po niekoľkých minútach hľadania s vyhľadávačom, zbadal krúžok z lyžiarskej palice. Krúžok mierne vyčnieval zo snehu. Okamžite sa k Janovi rozbehol na pomoc. Ján bol úplné zasypaný, hlava pod snehom. Teraz jeho šance na prežitie záležia od toho ako rýchlo ho kamarát dokáže vyslobodiť spod bieleho zovretia. Lavínová lopata by sa hodila. Nanešťastie, trojica mala len jednu lavínovú lopatku a aj tá ostala v batohu lyžiara, ktorý utekal po pomoc. Sonda tiež. Vykopávanie zasypaného rukami prípadne lyžami ide dosť pomaly. Medzičasom na miesto nehody prišli dvaja okoloidúci (náhodní) skialpinisti. Pomáhajú s vykopaním zasypaného. Peter je v začiatočnom štádiu bezvedomia. Má pocit, že sa mu chce spať a je letargický. Zvyčajne hustota snehu v lavínovom nánose neumožňuje výmenu plynov medzi vonkajším prostredím a dýchacou dutinou postihnutého. Preto sa okolo hlavy zasypaného hromadí oxid uhličitý, ktorý vydychuje. Zasypaný potom spätne vdychuje svoj vlastný oxid uhličitý. Akonáhle jeho koncentrácia v krvi prekročí určitú hladinu, postihnutý upadne do bezvedomia, ktoré môže viesť ku smrti. Peter má šťastie, že aj napriek chýbajúcej lopatke, ho jeho kamarát a dvaja skialpinisti vykopali včas. Traja záchrancovia Jana úplné uvoľňujú z nánosu a v polosede ukladajú na čelo lavíny. Medzičasom prilieta vrtuľník so záchranárom a lavínovým psom. Ján je v strednom štádiu podchladenia, preto je potrebné zabrániť ďalšej strate tepla. Horský záchranár Jana zatepľuje a všetci spoločne ho ohrievajú vlastným telami. Znovu prilieta vrtuľnik. Tentoraz s doktorom. Berú Petra na palubu a letia do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Peter je na druhý deň prepustený z nemocnice bez vážnejších zranení, ale s veľmi silným zážitkom. Pri Petrovi v tomto prípade stálo šťastie a silno ho držalo za ruku. V prípade, že by sa jeho záchrana čo len o okamih oneskorila, mohol byť Petrov návrat do života omnoho komplikovanejší.

Partia freeridistov spravila niekoľko chýb. Nekompletné vybavenie – chýbajúca lopatka a tiež manipulovanie s podchladeným postihnutým sú najhoršie. S dlhšie podchladenou osobou (viac ako 35 minút) sa nesmie hýbať! Akýkoľvek pohyb môže spôsobiť to, že sa studená krv z rúk a nôh dostane do srdca a môže spôsobiť jeho zástavu (možno ešte spomenúť hladinu draslíka – to je ešte nebezpečnejšie). Vo veľkej väčšine prípadov je človek vykopaný z lavíny podchladený. Po niekoľkominútovom pobyte v nánose dochádza k úniku životodárneho tepla. Po vyslobodení z lavíny sa tepelný únik ešte zvýši pôsobením vetra a nízkej teploty.

Správa od zasahujúceho doktora

Po prijatí požiadavky o primárny zásah v Derešskom kotli v oblasti Nízke Tatry-sever k pacientovi zasypanému lavínou odlietame k Domu HZS v Jasnej. Po prílete na miesto odľahčujeme vrtuľník o materiál a pilot so záchranárom odváža na miesto pádu lavíny horského záchranára s lavínovým psom, kde ich vykladá z opretia. Následne prelieta vrtuľník k Domu HZS v Jasnej. Počas letu hlási záchranár HZS, že našli postihnutého a žiada lekára LZS na miesto nehody. Nakladáme nutný materiál a odlietame na lavínu. Tam preberám pacienta od záchranára. Pacient je pri vedomí, dokáže chodiť sám, je ťažko podchladený. Vzhľadom na čo najmenšie skrátenie času posádky pacienta a vrtuľníka na lavíne za opretia nakladáme pacienta na palubu a odlietame k Domu HZS v Jasnej, kde pacienta dokonale dovyšetrujem. Zdvíham telesnú teplotu. Pacient je hypotermný, pre poškodený teplomer presná hodnota nebola zmeraná, ale pri telesnom svalovom trase predpokladám telesnú teplotu cca 33 až 34 stupňov Celzia. Pacient má stabilizované vitálne funkcie, TK 140/90 PF 100 /min, SR na EKG. Čas pod lavínou je cca 30 minút, napriek tomu je pacient bez zjavného neurologické postihnutia. Vzhľadom na zdravotný stav pacienta, stabilizované funkcie rozhodujem o ďalšom transporte do nemocničnej starostlivosti pomocou RZP Demänovská Dolina. Následne nakladáme na palubu všetok materiál a odlietame do Banskej Bystrice na domovskú základňu.

Autor: MUDr. Ladislav Brugoš (Air Transport Europe)

Čo sa deje s človekom v lavíne Asfixia a Triple-H syndróm

Po zastavení lavínového nánosu sneh stvrdne. Pri úplnom zasypaní je akýkoľvek pohyb skoro nemožný. Pokiaľ má zasypaný okolo dýchacích ciest vytvorenú akú takú vzduchovú kapsu, má ešte teoretickú šancu na prežitie. Aj to iba vtedy, ak počas pohybu lavíny nedošlo k rozsiahlym mechanickým poraneniam. Pokiaľ vzduchová kapsa nie je spojená s vonkajším prostredím, veľmi rýchlo nastúpi akútna asfixia. Telo kvôli nedostatku kyslíka nemôže dýchať normálne. Obeť sa jednoducho dusí. V ďalšej fáze teplý dych zasypaného roztopí vnútro vzduchovej kapsy, jej povrch zamrzne a vytvorí sa nepriepustná ľadová škrupinka. Škrupinka ešte viac zabráni už aj tak obmedzenej výmene dýchacích plynov. Ďalším javom, ktorý bol pozorovaný u zasypaných je tzv. Triple-H syndróm. Syndróm pozostáva z Hypoxie, Hyperkapnie a Hypotermie, Pri Hypoxii trpí telo obete nedostatkom kyslíka. Obeh nedokáže dostatočne zásobovať tkanivá kyslíkom. Hypoxia môže vyústiť do bezvedomia prípadne smrti.

Každý človek pri dýchaní vydychuje oxid uhličitý aj zasypaný v lavíne. Ak tento plyn nemôže unikať zo vzduchovej kapsy jeho koncentrácia sa zvyšuje a nastáva Hyperkapnia. Obeť spätne vdychuje už raz vydýchaný svoj vlastný oxid uhličitý, ktorý sa hromadí v krvi. Tento proces vedie k poruchám dýchania, k zvýšenému krvnému tlaku k arytmii a neskôr až k bezvedomiu, prípadne smrti. Posledným článkom Triple-H syndrómu je hypotermia čiže klasické podchladenie organizmu. Pri vyhrabávaní obete z lavíny je životne dôležité sledovať vitálne funkcie (dýchanie a srdcovú činnosť). V prípade potreby je nutné okamžite začať kardiopulmonálnu resuscitáciu. Vzduchová kapsa je voľný priestor okolo dýchacích ciest. Môže byť uzavretá, vtedy nedochádza k výmene vzduchu s priestorom nad lavínou alebo spojená s okolitým prostredím. Nádej na prežitie pri uzavretej vzduchovej je výrazne nižšia ako v spojenej.

O lavíne

Povrchová lavína zo suchého prachového snehu sa odtrhla 6. februára 2010 o približne 15.55 h v lavínovom svahu č. 31 na severnej strane Derešov. Príčinou vzniku lavíny bolo mechanické zaťaženie lyžiarom. Odtrh bol v nadmorskej výške 1950 m. Nános sa zastavil nad vlekom v nadmorskej výške okolo 1700 m. Sklon svahu v odtrhovom území bol viac ako 40 stupňov. Čiarový odtrh v dĺžke okolo 100 m mal hrúbku od 10 do 100 cm. Dĺžka dráhy lavíny bola asi 300 m. Nános mal šírku 60 m a dĺžku 150 m. Maximálna výška čela nánosu bola 1,3 m a jeho priemerná hĺbka 1 m.

Lavínová situácia 6. 10. 2010

Vo vysokohorskom teréne trvá mierne lavínové nebezpečenstvo, t. j. 2. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice, vo Veľkej a Malej Fatre pri oteplení v priebehu dňa zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Snehová pokrývka je na ojedinelých extrémnych strmých svahoch len mierne spevnená. Výskyt lavín je možný pri mechanickom zaťažení na extrémnych, strmých svahoch, so skonom nad 40 stupňov. Pri oteplení najmä na trávnatých svahoch je ojedinele možný aj samovoľný vznik malých alebo stredných lavín. Túry si vyžadujú opatrnosť a znalosť lokálneho posúdenia lavínového nebezpečenstva.

Autori textu: Marek Biskupič a Milan Lizuch (Horská záchranná služba – Stredisko lavínovej prevencie); Filip Kyzek a Ján Kořinek (Letecká záchranná služba Air Transport Europe).

Text vznikol vďaka spolupráci redakcie Hiking.sk so Strediskom lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Jasná.

Fórum 1 príspevok
Lavína v Derešskom kotli 28/01/14 09:59 1 príspevok
Najnovšie články v sekcii
 
Pozvánka Lavínové kurzy na Čertovici Dvojdňový lavínový kurz pod vedením profesionálneho horského vodcu, ktorý vás naučí správne plánovať túru, narábať s lavínovým vybavením, vyhodnocovať riziko terénu a snehový profil. Program kurzu obsahuje aj prednášku z prvej pomoci v … » viac 28/09/19 Martin Gašperan Festivaly a premietania
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu ... » viac 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Správa Rokovania o novom návštevnom poriadku pre TANAP prebiehajú O desať dní začína nová letná sezóna v Tatranskom národnom parku (TANAP), keďže sezónna uzávera väčšiny turistických chodníkov platí do 14.6. Nový návštevný poriadok je zatiaľ ... » viac 05/06/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články autora
 
Rada Aj v pásme lesa padajú lavíny a zabíjajú Freeridové svahy v Malej Fatre patria k jedným z najnavštevovanejších na Slovensku. V Malej Fatre nie je problém dostať sa pomocou vlekov a lanoviek do otvoreného terénu. Väčšina ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom dostanú do lavínového terénu, … » viac 24/03/14 Stredisko lavínovej prevencie Bezpečnosť
Rada Lavínová nehoda v Krivánskom žľabe Kriváň, majestátny vrch týčiaci sa nad hranicou medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Jeho vrchol bez šiestich metrov dosahuje nadmorskú výšku 2500 m. Bežnému človeku sa zdajú jeho ... » viac 10/02/14 Stredisko lavínovej prevencie Bezpečnosť
Rada Lavína v Derešskom kotli 6. februára 2010 bolo v najväčšom slovenskom lyžiarskom stredisku zamračené a fúkal čerstvý juhovýchodný vietor. Pred dvomi dňami prestalo snežiť. Za päť dní sneženia napadlo ... » viac 21/01/14 Stredisko lavínovej prevencie Bezpečnosť
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lavína v Derešskom kotli 28/01/14 09:59 1 príspevok
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  

0.57