Výstup a zjazd po zjazdovke

Turecká – údolná stanica vleku – Salašky – Líška – Krížna a späť

Výborná "skúška odvahy", ak máme niečo nalyžované na upravených tratiach (prestáva nás to tam baviť) a chceli by sme vyskúšať, čo s nami spraví výstup na pásoch a lyžovanie vo voľnom teréne. Túra po zjazdovke sa dá absolvovať aj pri vyššom lavínovom nebezpečenstve. Môžeme začať na centrálnom parkovisku v Tureckej, ak je dosť snehu dá sa šliapať na pásoch od asfaltovej cesty v dedine (za potokom). V časoch, keď je snehu menej, alebo keď je dolná časť zjazdovky vytopená, môžeme prísť autom na Salašky a štartujeme odtiaľ.

Stúpame po zjazdovke alebo podľa žltej značky, často v pelotóne podobne postihnutých. Nad Salaškami si môžeme vybrať variant výstupu priamo hore alebo odbočíme po žltej značke doľava. Priamy variant je kratší, ale dosť strmý a ak je tvrdý sneh, tak sa slušne potrápime. Voľba po značke je dlhšia, no pohodlnejšia. Dosahujeme dolnú stanicu Javorie posledného vleku, vedúceho na hrebeň Líšky. Ďalej stúpame smerom ku chatke Horskej záchrannej služby širokými pláňami nad hranicou lesa. Pri zlej viditeľnosti nie je problém sa stratiť, preto je nutné držať sa tyčového značenia alebo lán a podpier vleku. Po dosiahnutí hrebeňa sa môžeme ukryť v závetrí chatky HZS alebo v obhorenej zrúcanine hornej stanice bývalej sedačkovej lanovky. Odtiaľto je to ľahším terénom na vrchol ešte 20 až 30 minút. Na hrebeni často veľmi fúka, niekedy až tak, že je lepšie to otočiť. Po doplnení síl pokračujeme po tyčovom značení položeným hrebeňom na Líšku a potom na vrchol Krížnej. Z parkoviska v Tureckej máme na vrchole v nohách 964 výškových metrov, čo nie je až tak málo. Výstup môže priemernému pozemšťanovi trvať 2 až 3 hodiny.

Na vrchole dáme trošku vydýchnuť nohám a ideme na to. Zjazdujeme v smere výstupu. Terén nie je strmý, hrebeň však býva vyfúkaný a zľadovatelý. Od hornej stanice bývalej lanovky frčíme po zjazdovke. Posledné roky ju upravujú len v dolnej časti, takže si vychutnáme výdatnú jazdu vo voľnom teréne v neupravenom snehu. Môžeme sa stretnúť s metrovým prašanom, s hlbokou brečkou, všetkými druhmi ľadovej kôry, tvrdým ufúkaným betónom, čistým ľadom, roletami, firnom, trčiacimi kameňmi a krtincami atď. atď. Pri zlej viditeľnosti sa opäť treba držať tyčového značenia alebo starého vleku. Tiež netreba na začiatok špekulovať o jazde mimo zjazdovky, môžeme sa dostať do lavinózneho terénu alebo do ťažko priechodného lesa. Počas lyžovania z vrcholu si môžeme vychutnať všetky druhy snehu až po menčester na upravovanej dolnej časti. Po úspešnom výstupe a zjazde odporúčam občerstvenie v príjemnej krčme u Maka v Tureckej. Sekeristom tam ale nedávajú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Veľká Ramžiná

Turecká – Veľká Ramžiná – Krížna a späť

Kotol Veľkej Ramžinej poskytuje priestor pre trošku náročnejšiu lyžovačku. Pelotón podobne postihnutých tu nebýva až tak početný. Výstup na vrchol môžeme absolvovať opäť po zjazdovke, ale aj rôznymi trasami z doliny Veľkej Ramžinej. Predtým, ako sa do týchto končín vyberieme alebo spustíme z vrcholu, treba veľmi dôsledne posúdiť lavínové nebezpečenstvo. Je to všetko extrémne lavinózny trávnatý priestor. Dobré riešenie je ísť tam až v neskorú jar, keď je pevná a tenká vrstva tvrdého snehu alebo firnu a veľké ničivé základové lavíny sú spadnuté dolu.

Ak sme sa po veľmi dôkladnom posúdení lavínového nebezpečenstva rozhodli vystúpať a zlyžovať do Veľkej Ramžinej, je vhodné vyštartovať z horného konca dediny Turecká. Ak sme autom, môžeme ho odparkovať pri vstupe do Tureckej doliny. Na pásoch šliapeme najskôr dolinou po žltej značke a po asi 30 minútach nás to odrazí doprava. Lesom a krovinami zarastenými lúčkami vyjdeme až na zvážnicu so zelenou značkou, ktorá traverzuje pravý svah doliny a križuje dno a potok Ramžinej. Ak sme si istí (nikdy si nie sme istí) primeraným lavínovým nebezpečenstvom, môžeme odbočiť priamo do doliny a stúpať ponad potok po jej pravej strane. Pred nami vidíme široké a strmé južné svahy a vrchol Krížnej. Ak sme prívrženci direttisím, cikcakujeme smerom hore až na vrchol. Svah je strmý a hlavne, ak je sneh tvrdý, tak si slušne zafuníme. Ľudskejší variant je výstup krásnym žľabom zvaným Dlhý úplaz, vedúcim z dna kotla doprava na vrchol Líšky. Z Líšky sa potom doťapkáme na vrchol po hrebeni. Ak čo len troška pochybujeme (vždy troška pochybujeme) o lavínovej situácii, môžeme vystúpať na vrchol Veľkým Rígľom, rázsochou vybiehajúcou z hrebeňa Krížnej na juh medzi dolinami Veľkej a Malej Ramžinej. Najprv stúpame bukovou horou a potom stredom rázsochy. Na okraj veľmi nechodíme, bývajú tam gigantické preveje a odtrhy aj neskoro na jar.

Ak sa nám podarilo dosiahnuť vrchol, čaká nás nádherný zjazd. Lyžujeme v spádnici z vrcholu, terén má slušný sklon do 40 stupňov. Svahy sú široké a hladké, takže priestoru na manévrovanie je dosť. Lyžujeme až na dno doliny, kde sú s najväčšou pravdepodobnosťou popadané obrovské hrudy základových lavín. Ak nie sú, tak každú chvíľu budú. Chvíľu si poobzeráme výsledky ich deštrukčných účinkov a porozmýšľame, čo by z nás zostalo, keby nás to pomlelo. Ďalej lyžujeme v smere výstupu miestami dosť úzkym chodníkom lesom a po lesnej ceste (stará furmanská cesta do Turca) až na horný koniec dediny. Ak sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodneme nelyžovať priamo po spádnici do kotla, môžeme zlyžovať spomenutý Dlhý úplaz z Líšky. Je menej strmý a scenéricky veľmi pekný. Ďalšou možnosťou je zlyžovať Veľkým Rígľom, tam sme v relatívnom bezpečí (nikdy nie sme v bezpečí) pred lavínami. Čerešničkou na torte je zjazd bukovou horou. Za dobrých podmienok si môžeme vymyslieť v kotli Veľkej Ramžinej množstvo vlastných línií a smerov výstupu i zjazdu.

V Hornojelenskej a Suchej doline

Staré Hory, časť Rybô (na mapách ako Rybie) – záver Hornojelenskej doliny – rybovský salaš – Rybovské sedlo – Krížna – záver Suchej doliny – Rybovské sedlo – rybovský salaš – Rybô

Severovýchodné a východné svahy Krížnej padajúce do Suchej doliny a do Hornojelenskej doliny (osada Rybô) sú fantastickým priestorom pre skialpoša. Tiež sú to veľmi lavinózne terény, takže treba byť veľmi opatrný a mať schopnosť posúdiť situáciu. Radšej sa tam vyberme až na jar (v prípade, že nevládne "zima" ako tento rok). Koniec koncov – do Rybieho padla svojho času lavína s najtragickejšou bilanciou obetí v histórii Slovenska.

Aby sme si mohli vychutnať krásnu lyžovačku, musíme sa dostať opäť na vrchol Krížnej alebo aspoň na Líšku. Môžeme ísť z Tureckej, ale ak si tam necháme auto, musíme počítať po zjazde na opačnú stranu kopca aj s výstupom nazad na Krížnu. Odporúčam však výstup zo starohorskej osady Rybô, je to krásne miesto a samotný príjazd (príchod) Hornojelenskou dolinou je zážitkom. Ak sme autom, odparkujeme ho na hornom konci dedinky, čím rešpektujeme zákaz vjazdu vyššie do doliny. Môžeme si obzrieť pamätník (drevený kríž) obetí spomínanej tragickej lavíny a niečo sa o udalosti dozvedieť z náučnej tabule. Potom stúpame po asfaltovej ceste dolinou. Po 15 až 20 minútach sa cesta protismerne krúti doľava, no my pokračujeme dnom doliny popri potoku priamo hore. Po pár sto metroch sa držíme zvážnice, odbočíme prudko doprava a vyjdeme na rozľahlé lúky nad lesom. Postupujeme smerom k chatke a rybovskému salašu na hornom okraji lúky. Vychutnáme si krásne scenérie a trošku si pri chatke odfúkneme. Bude to do kopca. Pokračujeme nevýrazným a miestami aj dosť zarasteným chodníkom, ktorým sa prebijeme až nad hranicu lesa. Sklon sa pritvrdzuje, stúpame smerom k vrcholu alebo viac doprava do Rybovského sedla a odtiaľ na vrchol Krížnej. V prípade, že sa nám sneh nezdá, vykopme sondu a overme situáciu alebo to rovno otočme a hybaj do krčmy. Aj pri malom podozrení je lepšie zmeniť program alebo aspoň šliapať medzi stromami a kosovkou, tam je pád lavíny menej pravdepodobný, ako na voľných hladkých - trávnatých svahoch. Výstup je dosť namáhavý, stojí však za to.

Zjazd do Suchej doliny vedie v spádnici rovno z vrcholu. Ak vo svahu nevidíme žiadne stopy po miestnych Aborigénoch (narodili sa s dierkami na techové viazko na nožičkách), radšej tam nelezme ani my. V hornej časti má zjazd slušný sklon, okolo 40 stupňov, nižšie sa trošku položí. V každom prípade je to krásny terén. Bacha na medveďa, ON je tam doma. Z dna doliny opäť vystúpime do Rybovského sedla a buď lyžujeme do Rybieho, alebo sa vrátime na Krížnu, prípadne na Líšku a pridáme si ďalší zjazd. Krásny zjazd je tiež priamo spádnicou do Hornojelenskej doliny z Líšky. Do kotla sa spustíme od starých zábran z oceľových lán kúsok pod hrebeňom. Sklon je zo začiatku skutočne veľmi výdatný, svah je však voľný a široký. Po niekoľkých bojovných oblúčikoch si stehná mierne vydýchnu, nádherná lyžovačka vo veľkolepom prostredí nás privedie až na dno Suchej doliny. Odtiaľ prekľučkujeme cez lavínami poškodený les a potom dolinou po trase výstupu až do Rybieho. Aj tu si môžeme vymyslieť svoje varianty výstupov a zjazdov, svahy sú obrovské, s rôznymi sklonmi a krásnymi scenériami.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek