Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad z Babej hory na Tatry (autor foto: Igor Bazovský)
Pohľad z Babej hory na Tatry (autor foto: Igor Bazovský) Zatvoriť

Skialp Zimný prechod Oravských Beskýd na BC bežkách

Počas trojdňového prechodu tretieho najvyššieho slovenského pohoria sme navštívili jeho tri najzaujímavejšie miesta, ktoré ležia na poľsko-slovenskom pomedzí: Pilsko, Modralová (najsevernejší bod SR) a Babia hora. Prechod bol akýmsi mixom klasického bežkovania, skialpinizmu a pešej turistiky, a preto sa naň treba vybrať s patričnou výbavou - okrem oblečenia do každého počasia a BC bežiek k nej patria mačky a tulenie pásy.

Vzdialenosť
58 km
Prevýšenie
+3000 m stúpanie, -2790 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
zima – 18.02.2016
Pohoria
Oravské Beskydy a Podbeskydská brázda
Trasa
Voda
Biela farma, Schronisko PIlsko na Hali Miziowej, Schronisko Markowe Szczawiny, Chata Slaná voda
Nocľah
Biela farma, Schronisko Markowe Szczawiny
Doprava
Námestovo (bus) - Oravská Polhora (bus, parkovanie pri penzióne Biela farma)
SHOCart mapy
» č.1086 Oravská Magura (1:50.000)

1. deň - Pilsko

Oravská Polhora, Biela farma – Limier – Skalisko – Pilsko – Schronisko Pilsko na Hali Miziowej – sedlo Hliny

Ráno vyrážame na bežkách z miesta nášho ubytovania na Bielej farme. Dnešným cieľom je druhý najvyšší vrch Oravských Beskýd - Pilsko (1557 m). Prvá časť modro značenej trasy vedie po zasneženej asfaltke s miernym stúpaním, ktorá je na bežky priam ideálna. Za Limierom začína prudšie stúpanie lesom. Vďaka čerstvému lepivému snehu nám nerobí problémy, a tak tulenie pásy zostávajú v batohoch. Na pomerne krátkom úseku po Skalisko zdolávame značné, takmer 600-metrové prevýšenie.

Zo Skaliska, kde sa napájame na zelenú značku, pokračujeme miernejším stúpaním na Pilsko (ľudovo tiež Piľsko). Na širokom a odlesnenom plochom hrebeni Pilska nás obklopuje hustá hmla – bez navigácie by tu nebol problém zablúdiť. Posledný úsek postupujeme doslova od kolu ku kolu. Na vrchole je nepríjemná „vlezlá“ zima, a tak pokračujeme po zelenej značke k poľsko-slovenskej hranici. Tu zbadáme chlapíkov v reflexných žltých vestách. Sú to organizátori práve prebiehajúceho skialpinistického podujatia. Navigujú nás smerom k vleku – v hustej hmle zostupujeme po okraji zjazdovky k poľskej chate - Schronisko Pilsko na Hali Miziowej.

Po výdatnom obede na chate asi 15 minút hľadáme červeno značenú trasu, ktorou sa plánujeme dostať späť na Slovensko (lyžiari a vlekári o nej nemajú ani potuchy!). Trasa, ktorá sa vinie po strmom svahu, je značne zľadovatelá. To potvrdzuje slová nášho domáceho, že na poľskej strane Beskýd padá oveľa menej snehu ako na našej. Väčšia časť partie ide radšej pešo. Ani na hrebeni nie je situácia oveľa lepšia. Po krátkom lepšom úseku nasleduje prudšie klesanie hraničným priesekom, ktoré sa zmierňuje až tesne pred sedlom Hliny (Przełęcz Korbielowska - Glinna), kde máme od rána zaparkované jedno z našich áut.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň - na chatu Markowe Szczawiny pod Babou horou

Sedlo Hliny – Horné Gluchačky – Vyšný tajch – Jalovecké sedlo – Modralová – Jalowiecka, rázc. – Schronisko Markowe Szczawiny

Druhý deň nás čaká najnáročnejšia túra – prechod v plnej poľnej na poľskú chatu Markowe Szczawiny. Po porade sa rozdeľujeme na dve skupiny. Menšia vyráža po hrebeni zo sedla Hliny, druhá po menej náročnej paralelnej žltej trase, vedúcej súbežne s hlavným hrebeňom Oravských Beskýd. Hrebeň je v prvom úseku vyfúkaný miestami až na podložie. Vďaka tulením pásom zdolávame aj prudšie stúpania vrátane náročného výstupu na Javorinu (1047 m). Prudšie klesania traverzujeme alebo schádzame pešo.

Zo sedla Horné Gluchačky si to do Jaloveckého sedla skrátime po žlto značenej trase. Tu zastihneme druhú skupinu pri návrate z Modralovej - najsevernejšieho bodu Slovenska. Máme časovú rezervu, a tak zachádzku absolvujeme tiež. Po návrate do Jaloveckého sedla pokračujeme po hlavnom hrebeni, z ktorého odbáčame na cestu vedúcu k turistickej chate. Trasa obchádza po vrstevnici Malú Babiu horu (Mała Babia Góra / Cyl) a v niektorých úsekoch treba byť opatrný pre riziko padania menších lavín. Na chatu prichádzame približne 20 minút za druhou skupinou. Pivom a výborným jedlom rýchlo dopĺňame stratenú energiu. Škoda, že kuchyňa na chate končí už o 18.00 h a nie o 20.00 h ako majú napísané na webovej stránke!

3. deň - cez Babiu horu do Oravskej Polhory

Markowe Szczawiny – sedlo Brána – Babia hora – Hájovňa na Rovniach – Pod Borkom – Oravská Polhora, Píla

Dlho sme váhali, či vystúpiť na najvyšší vrch pohoria - Babia hora (1725 m, poľsky Babia Góra a tiež Diablak), ktorá je známa hnusným počasím. Ráno je však obloha azúrovo modrá a sľubuje nádherný deň. Stúpanie do sedla Brána pod horou je značne strmé, a tak časť našej skupiny nasadzuje už pri chate mačky. Keďže nerád chodím pešo, skúšam to na bežkách s pásmi. Ide sa mi celkom dobre až po príkry záverečný úsek, kde odtrhávam a lámem inak odolné backcountry viazanie.

V sedle Brána (Przełecz Brona) je krásne slnečné počasie a na miestne pomery slabý vietor. Zámer vyjsť na Babiu horu na bežkách zachraňuje Ivan, ktorý mi požičiava svoje lyže s viazaním rovnakého typu. Výstup zo sedla na horu je vcelku bezproblémový - po stvrdnutom snehu sa ide dobre tak na lyžiach, ako i pešo. Po výstupe sa nám ukazuje kruhový výhľad. Krásne sú viditeľné najmä celé Tatry, ktoré sa vynárajú nad oparom v doline.

Po krátkej pauze v závetrí kamennej steny, postavenej na vrchole, zostupujeme pešo všetci. Aj keď sneh dobre drží, predsa len sa na jednom mieste prepadám takmer po pás do snehu. Pri zostupe si nevšimneme, že žltá značka zatáča za prístreškom prudko doprava, a tak musíme zdĺhavo traverzovať späť na trasu.

Pod Babou horou prechádzame okolo Hájovne na Rovniach, známej z Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy, kde je umiestnená expozícia Oravského múzea. Za hájovňou sa časť skupiny vydáva do Oravskej Polhory, kým druhá končí túru na Chate Slaná voda.

Autori fotografií: Igor Bazovský, Juraj Štefanovič a Vlado Stračár

Fotogaléria k článku

Najnovšie