Veziem sa v prázdnom autobuse smerujúcom do turčianskej dediny Vrícko. Je len krátko po šiestej ráno, preto je tma, a v pustej doline zovretej medzi čiernymi lesmi je máločo vidno. Keď vystúpim, začína svitať. Je jeden z najchladnejších dní zimy. Prenikavý mráz je nepríjemný, preto sa von snažím okamžite rozhýbať. Nasadzujem si na chrbát ruksak, beriem lyže a vydávam sa hore obcou.